Alkohol patrí medzi psychoaktívne látky a predstavuje najzneužívanejšiu legálnu drogu. K bagatelizácii jeho konzumu prispievajú spoločenské a kultúrne tradície, čo spôsobuje, že ho spoločnosť vo veľkej miere toleruje, napriek jeho negatívnym dôsledkom. V našich podmienkach je stále drogou číslo 1.

Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie vypije dospelý občan SR priemerne okolo 13 litrov čistého alkoholu ročne. Odhaduje sa, že každý piaty muž na Slovensku zomiera v dôsledku nadmerného pitia.

Podľa epidemiologických štúdií (EPIAF, 2008 ) je na Slovensku asi 14,3% abstinentov, ale až 18,4% má problémy s konzumáciou alkoholu – ide teda o nadužívateľov alkoholu a alkoholikov.

 

Kedy sa stane pitie alkoholu chorobou

Dlhodobé nadmerné užívanie alkoholu môže viesť k rozvoju komplexných psychických a telesných príznakov, ktoré sa odborne označujú termínom syndróm závislosti od alkoholu.
Závislosť od alkoholu je psychická porucha a je zaradená v Medzinárodnej klasifikácii chorôb (MKCH). Pre určenie diagnózy závislosti podľa kritérií MKCH je potrebná prítomnosť aspoň 3 zo 6 nasledovných príznakov, vyskytujúcich sa v priebehu posledných 12 mesiacov:

1. neodolateľná túžba si vypiť
2. neschopnosť kontrolovať pitie
3. potreba zvyšovať množstvo vypitého alkoholu na dosiahnutie želaného efektu (uvoľnenie, eufória a pod.)
4. výskyt abstinenčných príznakov pri nedostatku alkoholu v organizme
5. postupná redukcia až strata záujmov
6. pokračovanie v konzumácii alkoholu napriek vedomému poškodzovaniu zdravia

Vieme, prečo vzniká alkoholizmus?

Predpokladá sa kombinácia viacerých faktorov. Z psychologických sú to určité charakteristiky osobnosti, ktoré človeka k závislosti predisponujú. Patrí k nim napr. emočná nezrelosť a nestabilita, vôľová slabosť, znížená tolerancia na záťaž a pod. Ďalej sú to biologické faktory, genetická predispozícia a poruchy na biochemickej úrovni medzi nervovými bunkami mozgu, ako napr. abnormality v množstve alebo aktivite receptorov a individuálne vybavenie enzýmami, ktoré sa podieľajú na metabolizme alkoholu. Dôležitá môže byť ale aj účasť vonkajších, psychosociálnych faktorov ako nadmerná záťaž, chronický stres s bezmocnosťou, konfliktné situácie, vyprázdnenie rodinného hniezda, prítomnosť inej duševnej poruchy, problémové vzťahy, telesné ochorenia a pod. Tieto faktory sa síce môžu podieľať na rozvoji závislosti, neskôr však spravidla „slúžia“ alkoholikovi na racionalizovanie (zdôvodňovanie) svojho pitia.

Dá sa odhadnúť, kedy sa človek rúti do závislosti?

• Je to spravidla vtedy, keď človek požíva alkohol:
• osamote, dopoludnia alebo ráno a bez výberu
• Keď sa mu zhoršuje telesné zdravie a má:
• tráviace ťažkosti, neurologické ťažkosti, psychické ťažkosti, laboratórne zvýšené pečeňové testy
• Keď sa objavia ďalšie vážne signály ako redukcia záujmov, znížený pracovný výkon a absencie v práci i popieranie vyššie uvedených problémov.
• A keď začne svoje pitie zľahčovať a ospravedlňovať a nedokáže dodržať opakované sľuby, že prestane piť.

Komplikácie závislosti od alkoholu

Závislosť od alkoholu môže prispieť k rozvoju ďalších závažných akútnych a chronických ochorení. Patria sem:

• akútna otrava alkoholom, alkoholické delírium, alkoholická psychóza a pod.
• poškodenie centrálneho i periférneho nervového systému, kardiomyopatia, gastritída, hepatopatia, pankreatitída.

Už nadmerné pitie prispieva k rozvoju rôznych ochorení. Chronické nadužívanie alkoholu sa spolupodieľa na vzniku celého radu ďalších telesných ochorení, ako cukrovka, cirhóza pečene, pankreatitída, srdcová arytmia či hypertenzia a onkologické ochorenia.
Závažnou komplikáciou sú aj sociálne dôsledky alkoholizmu, ako trestná činnosť, dopravné nehody, strata spoločenského statusu, rozpad rodín, nezamestnanosť.
Závislosť od alkoholu vedie aj k strate hodnotového systému a zmenám osobnosti, ktorým hovoríme depravácia.

Liečba

Liečba musí byť vždy komplexná. V prvom rade je treba stabilizovať telesné a psychické poruchy, ktoré vznikli v dôsledku dlhodobého konzumu alkoholu. Následne je potrebné zmeniť postoj pacienta voči samotnému alkoholu s docielením abstinencie.

Liečba je zahájená tzv. detoxifikáciou, teda riešením abstinenčného stavu po odňatí alkoholu, za pomoci vhodných psychofarmák a substitúcie. Samotná protialkoholická liečba spočíva v odstránení patologických návykov a spôsobov myslenia. Dominuje v nej individuálna a skupinová psychoterapia zameraná na zmenu postoja k sebe a okoliu, ako aj zmenu postoja k samotnému pitiu. Dôležité je, aby alkoholik prijal svoje pitie ako chorobu. Súčasťou režimovej liečby je aj terapeutická komunita čiže liečebné spoločenstvo. Využíva sa v nej skúsenosť, že ľudia s rovnakým problémom si dokážu účinne pomáhať poskytovaním vzájomnej podpory, učia sa jeden od druhého a aj sa navzájom hodnotia. Súčasťou liečby je aj psychosociálna rehabilitácia, ktorá prináša obnovovanie sociálnych kompetencií, komunikačných schopností a upevňovanie nového životného štýlu. V tejto fáze sa po ukončení liečby prechádza do samostatného aktívneho doliečovania, zameraného na udržanie novozískaného životného štýlu, ako sú návštevy klubov abstinentov, či udržiavanie kontaktov s inými abstinentmi.

Recidívy pitia po liečbe nie sú zriedkavosťou a nemožno ich po dlhšom období abstinencie považovať za neúspech liečby. Pacienta treba podporiť a motivovať k preliečeniu a opätovnému dosiahnutiu abstinencie. Klesá tým nielen riziko možných zdravotných komplikácií pacienta, ale zlepšuje sa aj kvalita jeho osobného života.

Abstinencia ako jediný princíp dosiahnutia stavu „vyliečenia“ z alkoholizmu nie je nedostatkom ani čudáctvom, je to nový životný štýl, nová životná filozofia.

Spracovala: MUDr. Ivana Dušeková
Primárka Kliniky drogových závislostí
Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela Pezinok