Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie vypije dospelý občan SR priemerne okolo 13 litrov čistého alkoholu ročne. Odhaduje sa, že každý piaty muž na Slovensku zomiera v dôsledku nadmerného pitia.

Podľa epidemiologických štúdií (EPIAF, 2008 ) je na Slovensku asi 14,3% abstinentov, ale až 18,4% má problémy s konzumáciou alkoholu – ide teda o nadužívateľov alkoholu a alkoholikov.

Kedy sa stane pitie alkoholu chorobou

Dlhodobé nadmerné užívanie alkoholu môže viesť k rozvoju komplexných psychických a telesných príznakov, ktoré sa odborne označujú termínom syndróm závislosti od alkoholu.
Závislosť od alkoholu je psychická porucha a je zaradená v Medzinárodnej klasifikácii chorôb (MKCH). Pre určenie diagnózy závislosti podľa kritérií MKCH je potrebná prítomnosť aspoň 3 zo 6 nasledovných príznakov, vyskytujúcich sa v priebehu posledných 12 mesiacov:

1. neodolateľná túžba si vypiť
2. neschopnosť kontrolovať pitie
3. potreba zvyšovať množstvo vypitého alkoholu na dosiahnutie želaného efektu (uvoľnenie, eufória a pod.)
4. výskyt abstinenčných príznakov pri nedostatku alkoholu v organizme
5. postupná redukcia až strata záujmov
6. pokračovanie v konzumácii alkoholu napriek vedomému poškodzovaniu zdravia

Vieme, prečo vzniká alkoholizmus?

Predpokladá sa kombinácia viacerých faktorov. Z psychologických sú to určité charakteristiky osobnosti, ktoré človeka k závislosti predisponujú. Patrí k nim napr. emočná nezrelosť a nestabilita, vôľová slabosť, znížená tolerancia na záťaž a pod. Ďalej sú to biologické faktory, genetická predispozícia a poruchy na biochemickej úrovni medzi nervovými bunkami mozgu, ako napr. abnormality v množstve alebo aktivite receptorov a individuálne vybavenie enzýmami, ktoré sa podieľajú na metabolizme alkoholu. Dôležitá môže byť ale aj účasť vonkajších, psychosociálnych faktorov ako nadmerná záťaž, chronický stres s bezmocnosťou, konfliktné situácie, vyprázdnenie rodinného hniezda, prítomnosť inej duševnej poruchy, problémové vzťahy, telesné ochorenia a pod. Tieto faktory sa síce môžu podieľať na rozvoji závislosti, neskôr však spravidla „slúžia“ alkoholikovi na racionalizovanie (zdôvodňovanie) svojho pitia.

Dá sa odhadnúť, kedy sa človek rúti do závislosti?

• Je to spravidla vtedy, keď človek požíva alkohol:
• osamote, dopoludnia alebo ráno a bez výberu
• Keď sa mu zhoršuje telesné zdravie a má:
• tráviace ťažkosti, neurologické ťažkosti, psychické ťažkosti, laboratórne zvýšené pečeňové testy
• Keď sa objavia ďalšie vážne signály ako redukcia záujmov, znížený pracovný výkon a absencie v práci i popieranie vyššie uvedených problémov.
• A keď začne svoje pitie zľahčovať a ospravedlňovať a nedokáže dodržať opakované sľuby, že prestane piť.

Komplikácie závislosti od alkoholu

Závislosť od alkoholu môže prispieť k rozvoju ďalších závažných akútnych a chronických ochorení. Patria sem:

• akútna otrava alkoholom, alkoholické delírium, alkoholická psychóza a pod.
• poškodenie centrálneho i periférneho nervového systému, kardiomyopatia, gastritída, hepatopatia, pankreatitída.

Už nadmerné pitie prispieva k rozvoju rôznych ochorení. Chronické nadužívanie alkoholu sa spolupodieľa na vzniku celého radu ďalších telesných ochorení, ako cukrovka, cirhóza pečene, pankreatitída, srdcová arytmia či hypertenzia a onkologické ochorenia.
Závažnou komplikáciou sú aj sociálne dôsledky alkoholizmu, ako trestná činnosť, dopravné nehody, strata spoločenského statusu, rozpad rodín, nezamestnanosť.
Závislosť od alkoholu vedie aj k strate hodnotového systému a zmenám osobnosti, ktorým hovoríme depravácia.

Liečba

Liečba musí byť vždy komplexná. V prvom rade je treba stabilizovať telesné a psychické poruchy, ktoré vznikli v dôsledku dlhodobého konzumu alkoholu. Následne je potrebné zmeniť postoj pacienta voči samotnému alkoholu s docielením abstinencie.

Liečba je zahájená tzv. detoxifikáciou, teda riešením abstinenčného stavu po odňatí alkoholu, za pomoci vhodných psychofarmák a substitúcie. Samotná protialkoholická liečba spočíva v odstránení patologických návykov a spôsobov myslenia. Dominuje v nej individuálna a skupinová psychoterapia zameraná na zmenu postoja k sebe a okoliu, ako aj zmenu postoja k samotnému pitiu. Dôležité je, aby alkoholik prijal svoje pitie ako chorobu. Súčasťou režimovej liečby je aj terapeutická komunita čiže liečebné spoločenstvo. Využíva sa v nej skúsenosť, že ľudia s rovnakým problémom si dokážu účinne pomáhať poskytovaním vzájomnej podpory, učia sa jeden od druhého a aj sa navzájom hodnotia. Súčasťou liečby je aj psychosociálna rehabilitácia, ktorá prináša obnovovanie sociálnych kompetencií, komunikačných schopností a upevňovanie nového životného štýlu. V tejto fáze sa po ukončení liečby prechádza do samostatného aktívneho doliečovania, zameraného na udržanie novozískaného životného štýlu, ako sú návštevy klubov abstinentov, či udržiavanie kontaktov s inými abstinentmi.

Recidívy pitia po liečbe nie sú zriedkavosťou a nemožno ich po dlhšom období abstinencie považovať za neúspech liečby. Pacienta treba podporiť a motivovať k preliečeniu a opätovnému dosiahnutiu abstinencie. Klesá tým nielen riziko možných zdravotných komplikácií pacienta, ale zlepšuje sa aj kvalita jeho osobného života.

Abstinencia ako jediný princíp dosiahnutia stavu „vyliečenia“ z alkoholizmu nie je nedostatkom ani čudáctvom, je to nový životný štýl, nová životná filozofia.

Spracovala: MUDr. Ivana Dušeková
Primárka Kliniky drogových závislostí
Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela Pezinok

Z odborných usmernení by mali v prvom rade profitovať pacienti a to nie len v psychiatrickej starostlivosti, ale vzhľadom na časť venovanú včasnému zisteniu zdravotných ťažkostí spôsobených pitím aj v kontakte s praktickými lekármi a inými lekármi – špecialistami. Stručnou formou smernice uľahčia rozhodovacie procesy pri diagnostike a liečbe poskytovateľom, ale pomôžu tiež zorientovať sa v problematike i organizátorom zdravotnej starostlivosti a zdravotným poisťovniam.

Okrem diagnostických usmernení je v smerniciach prehľad na vedeckých dôkazoch založených liečebných postupov, poradensko-psychoterapeutických metód, aj liekov, vrátane najnovších. Nemenej dôležitým zámerom je tiež vymedzenie sa voči všetkým iným alternatívne, laicky používaným metódam, ktoré sú buď neúčinné, neprijateľné pre ich možné riziká, alebo ešte nedostatočne preskúmané na to, aby mohli byť špecialistami zodpovedne odporúčané na liečbu takej závažnej duševnej choroby akou je závislosť od alkoholu.”

Porovnanie dvoch svetov, na jednej stane „Ponúkanie alkoholu“ a na druhej strane „Edukácia o rizikách“, vyšlo ako mimoriadne nerovný boj, nielen z pohľadu nákladov do komunikácie, ale aj z pohľadu efektivity použitých komunikačných kanálov. Liga poukázala na potrebu celonárodnej komunikačnej kampane s cieľom „spolemizovať“ spoločenský postoj k pitiu alkoholu, ako ku normálnej súčasti našej kultúry.

Prehľad výsledkov z piatich vĺn prieskumov TAD (tabak, alkohol, drogy 1994 – 2012) u žiakov ZŠ, študentov SŠ a ich učiteľov ukázal, že napriek početným programom a projektom sa nedarí ovplyvniť výskyt a rozsah prvej skúsenosti s alkoholom u 11 – 14 ročných, ktorý naďalej plynulo narastá. Priemerný vek prvého kontaktu je okolo 10 rokov, ktorý sa nedarí odsunúť na neskôr. U dievčat pitie alkoholu stúplo omnoho rýchlejšie a dospievajúce dievčatá sa vo viacerých ohľadoch vyrovnali dospievajúcim chlapcom a mladým mužom.
Slovenská republika má za cieľ udržať sa pod priemerom Európskej únie (10,7 litra čistého alkoholu/rok/osoba) a ďalej znižovať spotrebu čistého alkoholu.

Hlavným zámerom národného akčného plánu je v prvom rade zvýšiť zdravotné uvedomenie vo vzťahu k podpore zodpovedného, kultúrneho a kontrolovaného užívania alkoholu. Dôležitou oblasťou je prevencia vo vzťahu k zvyšovaniu povedomia a informovanosti o nepriaznivých zdravotných a sociálnych dôsledkoch. Ďalším významným cieľom je oblasť kontroly predaja alkoholických nápojov, kontroly veku kupujúceho, kontroly požívania alkoholu na pracoviskách a v doprave.“

V súvislosti s alkoholom hovoríme však aj o násilí, úrazoch alebo samovraždách. Kvôli tomuto všetkému sa alkohol stal dôležitou témou na riešenie pre verejné zdravotníctvo. Európsky akčný plán znižovania škodlivých účinkov alkoholu 2012 – 2020 vypracovaný vlani Regionálnym úradom WHO pre Európu sa stal východiskovým materiálom pre prípravu slovenského Akčného plánu pre problémy s alkoholom.

Podľa WHO existuje niekoľko efektívnych nástrojov na zníženie dostupnosti alkoholu, ktoré môžu priniesť nielen zdravotné benefity, ale aj znížiť negatívne javy spojené s alkoholom. Je to najmä obmedzenie reklamy na alkoholické výrobky, zvyšovanie spotrebných daní, regulácia času predaja a počtu predajní. Neoddeliteľnou súčasťou je osveta, výchova detí a mládeže o zhubných následkoch pitia alkoholu.“