Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie vypije dospelý občan SR priemerne okolo 13 litrov čistého alkoholu ročne. Odhaduje sa, že každý piaty muž na Slovensku zomiera v dôsledku nadmerného pitia.

Podľa epidemiologických štúdií (EPIAF, 2008 ) je na Slovensku asi 14,3% abstinentov, ale až 18,4% má problémy s konzumáciou alkoholu – ide teda o nadužívateľov alkoholu a alkoholikov.

Kedy sa stane pitie alkoholu chorobou

Dlhodobé nadmerné užívanie alkoholu môže viesť k rozvoju komplexných psychických a telesných príznakov, ktoré sa odborne označujú termínom syndróm závislosti od alkoholu.
Závislosť od alkoholu je psychická porucha a je zaradená v Medzinárodnej klasifikácii chorôb (MKCH). Pre určenie diagnózy závislosti podľa kritérií MKCH je potrebná prítomnosť aspoň 3 zo 6 nasledovných príznakov, vyskytujúcich sa v priebehu posledných 12 mesiacov:

1. neodolateľná túžba si vypiť
2. neschopnosť kontrolovať pitie
3. potreba zvyšovať množstvo vypitého alkoholu na dosiahnutie želaného efektu (uvoľnenie, eufória a pod.)
4. výskyt abstinenčných príznakov pri nedostatku alkoholu v organizme
5. postupná redukcia až strata záujmov
6. pokračovanie v konzumácii alkoholu napriek vedomému poškodzovaniu zdravia

Vieme, prečo vzniká alkoholizmus?

Predpokladá sa kombinácia viacerých faktorov. Z psychologických sú to určité charakteristiky osobnosti, ktoré človeka k závislosti predisponujú. Patrí k nim napr. emočná nezrelosť a nestabilita, vôľová slabosť, znížená tolerancia na záťaž a pod. Ďalej sú to biologické faktory, genetická predispozícia a poruchy na biochemickej úrovni medzi nervovými bunkami mozgu, ako napr. abnormality v množstve alebo aktivite receptorov a individuálne vybavenie enzýmami, ktoré sa podieľajú na metabolizme alkoholu. Dôležitá môže byť ale aj účasť vonkajších, psychosociálnych faktorov ako nadmerná záťaž, chronický stres s bezmocnosťou, konfliktné situácie, vyprázdnenie rodinného hniezda, prítomnosť inej duševnej poruchy, problémové vzťahy, telesné ochorenia a pod. Tieto faktory sa síce môžu podieľať na rozvoji závislosti, neskôr však spravidla „slúžia“ alkoholikovi na racionalizovanie (zdôvodňovanie) svojho pitia.

Dá sa odhadnúť, kedy sa človek rúti do závislosti?

• Je to spravidla vtedy, keď človek požíva alkohol:
• osamote, dopoludnia alebo ráno a bez výberu
• Keď sa mu zhoršuje telesné zdravie a má:
• tráviace ťažkosti, neurologické ťažkosti, psychické ťažkosti, laboratórne zvýšené pečeňové testy
• Keď sa objavia ďalšie vážne signály ako redukcia záujmov, znížený pracovný výkon a absencie v práci i popieranie vyššie uvedených problémov.
• A keď začne svoje pitie zľahčovať a ospravedlňovať a nedokáže dodržať opakované sľuby, že prestane piť.

Komplikácie závislosti od alkoholu

Závislosť od alkoholu môže prispieť k rozvoju ďalších závažných akútnych a chronických ochorení. Patria sem:

• akútna otrava alkoholom, alkoholické delírium, alkoholická psychóza a pod.
• poškodenie centrálneho i periférneho nervového systému, kardiomyopatia, gastritída, hepatopatia, pankreatitída.

Už nadmerné pitie prispieva k rozvoju rôznych ochorení. Chronické nadužívanie alkoholu sa spolupodieľa na vzniku celého radu ďalších telesných ochorení, ako cukrovka, cirhóza pečene, pankreatitída, srdcová arytmia či hypertenzia a onkologické ochorenia.
Závažnou komplikáciou sú aj sociálne dôsledky alkoholizmu, ako trestná činnosť, dopravné nehody, strata spoločenského statusu, rozpad rodín, nezamestnanosť.
Závislosť od alkoholu vedie aj k strate hodnotového systému a zmenám osobnosti, ktorým hovoríme depravácia.

Liečba

Liečba musí byť vždy komplexná. V prvom rade je treba stabilizovať telesné a psychické poruchy, ktoré vznikli v dôsledku dlhodobého konzumu alkoholu. Následne je potrebné zmeniť postoj pacienta voči samotnému alkoholu s docielením abstinencie.

Liečba je zahájená tzv. detoxifikáciou, teda riešením abstinenčného stavu po odňatí alkoholu, za pomoci vhodných psychofarmák a substitúcie. Samotná protialkoholická liečba spočíva v odstránení patologických návykov a spôsobov myslenia. Dominuje v nej individuálna a skupinová psychoterapia zameraná na zmenu postoja k sebe a okoliu, ako aj zmenu postoja k samotnému pitiu. Dôležité je, aby alkoholik prijal svoje pitie ako chorobu. Súčasťou režimovej liečby je aj terapeutická komunita čiže liečebné spoločenstvo. Využíva sa v nej skúsenosť, že ľudia s rovnakým problémom si dokážu účinne pomáhať poskytovaním vzájomnej podpory, učia sa jeden od druhého a aj sa navzájom hodnotia. Súčasťou liečby je aj psychosociálna rehabilitácia, ktorá prináša obnovovanie sociálnych kompetencií, komunikačných schopností a upevňovanie nového životného štýlu. V tejto fáze sa po ukončení liečby prechádza do samostatného aktívneho doliečovania, zameraného na udržanie novozískaného životného štýlu, ako sú návštevy klubov abstinentov, či udržiavanie kontaktov s inými abstinentmi.

Recidívy pitia po liečbe nie sú zriedkavosťou a nemožno ich po dlhšom období abstinencie považovať za neúspech liečby. Pacienta treba podporiť a motivovať k preliečeniu a opätovnému dosiahnutiu abstinencie. Klesá tým nielen riziko možných zdravotných komplikácií pacienta, ale zlepšuje sa aj kvalita jeho osobného života.

Abstinencia ako jediný princíp dosiahnutia stavu „vyliečenia“ z alkoholizmu nie je nedostatkom ani čudáctvom, je to nový životný štýl, nová životná filozofia.

Spracovala: MUDr. Ivana Dušeková
Primárka Kliniky drogových závislostí
Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela Pezinok