Väčšinou sa aspoň podarí stav pacienta výrazne zlepšiť. Duševné poruchy voláme poruchy a nie choroby a sú približne vyliečiteľné tak ako všetky ostatné telesné ochorenia.

Nie je pravdou, že sa správajú nevypočítateľne, to len ich choroba ich môže niekedy nečakane „prepadnúť“, hovorí sa tomu atak ochorenia. Ak máte blízkeho s duševnou poruchou a viete o jej priebehu, nebudete nečakane prekvapovaní jej atakmi.

Závislosť ako alkoholizmus je spojená s bažením po alkohole a abstinenčné príznaky sú spojené s agresívnym správaním, ale každá závislosť a každý človek reaguje inak. Mnoho alkoholikov úspešne zakrýva svoju závislosť a zdanlivo normálne pracuje, len čas a iné vážne ochorenie môže túto situáciu odhaliť, ale liečba je vždy kratšia, rýchlejšia a lacnejšia cesta k uzdraveniu.

Ak je psychiater presvedčený, že užívanie liekov je najlepšia voľba, pacient je o liekoch a ich účinkoch informovaný a má právo sa rozhodnúť či ich chce užívať. Len v málo prípadoch sa môže pristúpiť k tzv. nedobrovoľnej liečbe, ktorú však musí schváliť sudca príslušného súdu.

V niektorých prípadoch môže práve naopak dlhodobo neliečená vážna duševná porucha – a mnohí s tým máme skúsenosť práve s alkoholikmi – viesť k zmenám osobnosti chorého. Práve alkoholizmus či závislosť všeobecne je toho dobrým príkladom. Skôr tá neliečená závislosť zmení človeka k horšiemu.

Alkoholizmus je závislosť a závislosti sú duševné poruchy, tie nesúvisia ani s vôľou, ani s intelektom. Duševnú poruchu si nik nevyberie a nik ju nevie zvládať sám. Môže pomôcť ľahšia terapia s psychológom, alebo dlhoročná liečba, ale nikto sa nevylieči z vážnej diagnostikovanej poruchy sám pomocou vlastnej vôle. Nevie sa jej zbaviť ani kvôli láske, rodine ani kvôli deťom – vie si pomôcť len cielenou liečbou.

Neuvedomujeme si, že tak zlým príkladom nechtiac vychovávame deti k pitiu alkoholu a vytvárame im návyk na bežnú dennú konzumáciu. Tieto zlozvyky sa ťažko odúčajú a vedú k chorobám a to dokonca podľa najnovších výskumov aj k rakovine.

Psychiatri po skúsenostiach s vplyvom alkoholu na asi 60 rôznych telesných ochorení hovoria, že neškodné je vypiť jeden až dva poháre vína za týždeň pre ženy a približne raz toľko pre mužov. To je ten obyčajný priemer – ale u nás je množstvo, ktoré vnímame ako priemer nastavené vysokou mierou tolerancie na oveľa – oveľa vyššie dávky!

U lekára uvádzame, že pijeme „občas“ a myslíme tým „často“. Pretože to, čo inde považujú na vysoké popíjanie, my považujeme za bežnú ba dokonca zdravú vec. V Európe podľa WHO ľudia vypijú 80% všetkého alkoholu na svete, pijeme oveľa viac ako je zdravé! U nás alkohol skoro nikdy nepijeme na zdravie.

Tieto vtipy ukazovali ako nezmyselne zovšednelo každodenné popíjanie, ako keď „nepije, musí byť chorý“, alebo text pesničky „v našej obci všetci pijú, iba Ďuro nie, každému z nás vŕta v hlave , čo mu asi je“…

Vyvíja sa nehorázny spoločenský tlak na človeka, ktorý nechce bežne spoločensky piť alkohol. Zdravie máme len jedno a mali by sme asertívne stáť za svojim názorom.